17. Kapitola
,,To je totálne rozkošné." Šepnem. Nemôžem odtrhnúť pohlad od toho tvora. Je to chlpaté a farebné. Taká malá gula. Má to velikánske oči na pol xichtíku. Poloobor nám ich rozdá. S Mayou máme rúžového. ,,Ale reku že buďte opatrný. Majú ostré zúbočky." Ani to nedohovorí a už tomu čo som dostala vyrazia obrovské tesáky a zakusne sa mi to do rukávu. Vymením si zmätený pohlad s Mayou.
Stále sa mi to drží rukáva a vrčí to. ,,Ako to dáme dole?" ,,Vyzerám že viem? Šibnuté nápady patria k Henrymu a tvojmu bratovi." Pokrčí Maya ramenami. ,,Škoda že sú stále na ošetrovni. Mohlo by ich niečo napadnúť. A je naozaj škoda že prepásnu túto hodinu. Určite by sa im táto hodina páčila. Aspoň tak velmi ako tá minulá." Zachichoce sa Maya pri spomienke na herbológiu.
V očiach sa mi zle zableskne. ,,Čo takto...." ,,Myslím že viem čo máš na mysli." Uškrnie sa Maya a pozrie na to chlpaté stvorenie. ,,Myslíž že bude vadiť ak si jedného alebo dva požičiame?" Zamyslene sa povie. ,,Chceme sa spýtať alebo riskneme?" Pobavene sa dívam na to stvoreníčko a už vymýšlam plán.
,,Pán profesor?" Pozriem na neho s čo najnevinnejším xichtíkom. ,,Čo cete slečinka?" Dopromyselne spustí poloobor. ,,Tieto stvorenia sú naozaj úžasné. Mohla by som si jedného alebo dva požičať? Len na pár dní." ,,Že chcete vyviesť žart slečinka?" Zasmeje sa. ,,Pokial sa vrátia nezranený žičnite si aj na mesiac. Kerého chcete slečinka?" Vyberiem si toho rúžového a žiarivo žltého. ,,Dobrá volba slečinka. Rúžový je Kusadlo a žltý Zúbok." ,,Prekrásne mená." Neúprimne poviem.
S výťazoslávnym výrazom sa vrátim k Maye. V náručí mám oba chlpáče. ,,Máme ich ale nesmú sa vrátiť zranený a najneskôr do mesiaca späť." Maya mi venuje obrovský úsmev. ,,Máme polhodinu do začiatku ďalšej hodiny. Musíme pohnúť." Zasmejem sa a podám jej toho žltého. ,,Strčíme im to do postele?" Na Maynej tvári hrá neplecha. ,,Jasná vec. Kde inde by sme im to mali nastražiť než do postele?" Uškrniem sa. Rozbehneme sa k našim stanom.
,,A do prčíc."Ujde mi. Tesne pred stanom stretneme riaditela. ,,Dámy snáď nemáte v pláne niaky žart?" Podozrievavo sa pozrie na chlpáčov v našich rukách. ,,Vôbec nie pán riaditel." Nevinne sa usmeje Maya. ,,V tom prípade smiem vedieť čo zamýšlate s tými chlpatými potvorami?" Okamžite mu po ruke vyštartujú zuby. Len tak tak sa dostane z ich dosahu. Zacukajú mi kútiky úst. ,,Ja čakám dámy. Čo s nimi plánujete?" ,,To viete pán riaditel. Henry a Alex sa minule sťažovali že je im v posteliach zima. Tak im nesieme malých priatelov na zahriatie." Riaditel zdvihne obocie. ,,Velmi slabá výhovorka slečnac Moorington. Čakal som od vás viac." ,,Prepáčte pán riaditel." ,,Nabudúce poprosím niečo uveritelnejšie a nech nemajú vela kusancov. Prajem pekný deň." Riaditel odíde a my sa pustíme do plánu.