18. Kapitola
Čakáme v učebni. Furt nikto nechodí. Len tak si čmáram brkom po pergamene. Začína z toho vznikať niečo čo by sa so zavretými očami dalo považovať za žirafu? Hladím na to a snažím sa zistiť čo za tvora to je.
Z mojej veľmi dôležitej práce ma vytrhne tresknutie dverí do steny. Zdvihnem hlavu. Vošiel niaky postarší muž. Chýba mu nos, oko a noha. Celú tvár má pokrytú starými jazvami. Neviem kto to je ale hádam že profesor. Decká z Rokfortu si začnú vzrušene šepkať. Začujem niečo o pošukoch a kontajneroch?
,,Trieda som profesor Moody. Budem vás učiť obranu proti čiernej mágií." Po chrbte mi prebehne mrazenie. Ten chlap má totálne príšerný hlas. Znie ako by mu niekto vyrval hlasivky z hrdla a vrátil naopak. Brrr. Profesor mávne rukou krieda začne po tabuli písať jeho meno. Mám chuť si zapchať uši. Krieda škrípe. A MOC! To je neznesitelné.
Znudene sedím v lavici a počúvam. Profesor hovorí niečo o kliatbach. Nudné. Začneme si s Henrym vymieňať lístočky. Sú napísané v jednom z indických nárečí a ešte aj zašifrované. Učitelia na škole majú tendenciu čítať lístky nahlas. Pred celou školou. Potrebovali sme dorozumievací spôsob ktorým učitelia nehovoria. Vyskúšali sme hieroglyfy, klinové písmo, čínštinu a rôzne zabudnuté dialekty ale vždy sa našiel učitel, ktorý ho ovládal. Kým sme nevymysleli toto. Je to napísané v indickom nárečí zo štrnásteho storočia a celé je to zakódované v indiánskej šifre z druhej svetovej. Na záver je to preložené do morzeovky a tú preložíme do číselného kódu a to dáme do jedného zo šifrovacích počítačových jazykov. Keď sme to použili pýtavý krát bola prdel sa dívať na učitelku zmätenú z tých jednotiek a núl.
,,VY!!!" Naraz niekto zahrmí. Zdvihnem hlavu od lístka, ktorý práve píšem aby som sa pozrel na koho sa vreští. Učitel sa díva rovno na mňam. ,,ÁNO VY MLADÝ MUŽ S DIVNÝMI VLASMI A KOVOM V PERE!!! POSTAVTE S!!!!" A do pičiiiiiiiii. Kusnem sa do pery a zubami zavadím o pírsing. AU!!! Ignorujem bolesť a postavím sa do pozoru. Nasadím kamenný xicht, na ktorý by bol hrdý aj generál Hux zo StarWars. Hmmmm. Už dlho som to nepozeral. Bolo by dobré naplánovať filmovú noc. Pozvem aj riaditela? Na jednu sranu je to riaditel na druhú niekto by mal toho starého upíra vzdelať v oblasti modernej kinematografie a nie len staré čiernobiele chaplinovky.
Z myšlienok ma preberie drsný hlas, ktorý sa pýtal či mu už uráčim odpovedať. Mrknem na ségru. Perami naznačuje že sa pýtal či mi hodina pripadá nudná keď nedávam pozor alebo či si myslím že som lepší ako ostatný a chcem ísť predviesť kliadbu. ,,Pane, áno pane." Vykročím dopredu k nemu a zošlem na pavúka kliadbu, ktorú vysvetloval. Neverbálne. Pavúka to doslova roztrhne na kusy. Rozprskne sa po celej katedre. Chladne pozriem učitelovi do očí. Venujem mu svoj najlepší pohlad zabijáka s mŕtvou dušou. Trvalo mi pekelne dlho ho vytrénovať do dokonalosti.
,,Smiem slobodne hovoriť, pane?" Chladne poviem. V mojom hlase je cítiť sibírsky lad. Aspoň v to dúfam. Naschvál hovorím so silným americkým prízvukom s určitými podtónmi texaského podtónu. ,,Pre mňam za mňam hovorte aj neslobodno." Zafuní. ,,Túto kliadbu sme sa učili už pred pár rokmi a narozdiel od tejto školy sme ju trénovali na ľudských mŕtvolách." V skutočnosti sme trénovali na mŕtvych prasatách z bitúnku ale toto znie strašidelnejšie.
Celá trieda je sticha. Napätie by sa dalo porciovať nožom ale na počudovanie si to užívam. Velmi. Strašne moc. Vsadím sa že do obeda bude celá Rokfortská stredná plná drbov o nás. Hlavne o mne. Učitel ma pošle si sadnúť a zvyšok hodiny ma ignoruje. Pod stolom si tlapnem s Henrym. Vyzerá to na vydarený prvý deň.