20. Kapitola
Posadím si An do lona. Rozhodne nedovolím nikomu aby sa jej dotkol. Má ešte čas. Jediný komu s ňou ako tak dôverujem je Henry. Je to môj najlepší priatel. Samozrejme že sa nedotkne mojej malej sestričky. To by si nedovolil.
Henry to konečne zapne. Začíname od úplného začiatku. Od najstarších filmov. Všimnem si že Henry má pukance. Milujem pukance. Natiahnem sa a za hrsť si vezmem. ,,Sú maslové." S nepríjemne sladučkým hláskom povie ségra. Ja ju asi roztrhnem. Žabu jednu protivnú. ,,Hnusná mrcha." Zasyčím jej do ucha a pustím pukance späť do misy. Za to mi to nestojí. Posledná vec, ktorú chcem je skončiť s kŕčmi. Tá sprostaňa to robí naschvál. Všade pchá mliečne.
Anna a Henry sa vedla mňa napchávajú pukancami. Keď pustia druhý diel dôjde mi trpezlivosť. Musím si ísť spraviť vlastné. ,,Stráž ju lebo...!" Výhražne sa na konci odmlčím a pozriem na Henryho. Ešte by niečo vyviedla. Odídem do kuchyne robiť pukance.
,,Kam ich do čerta starého dala." Mrmlem si pod nos. Prehladávam všetky skrinky a neviem nájsť ani jeden balíček slaných pukancov. Všade iba maslo, maslo, maslo, bylinkové maslo a zase iba maslo. To urobila naschvál. Mrcha jedna protivná.
Nakoniec nájdem jeden balíček slaných pukancov zastrčený na dne mrazáku. Úplne vzadu. Kto normálny strčí pukance do mrazáku. Musím čakať kým rozmrznú. Takto mi akurát ujde celý film. Nie že by som poznal každú jednu scénu naspamäť.
Konečne po polhodine ako tak rozmrznú a ja ich strčím do mikrovlnky. Snáď vypukajú rýchlo. Nechcem prísť o ďalší film. Nervózne nad tým celým stojím. Stále nie a nie vypukať. Ako by sa to celé spiklo proti mne aby som si neužil filmovú noc.
,,No konečne." Šťastne poviem keď už sú hotové. Po sto rokoch. Začne ďalší boj. Nájsť čistú misu. Znova musím všetko prehladať ale čistú misu nenájdem. Nakoniec musím umyť jednu z použitých v dreze. Keď je misa umytá ju ešte vyutieram a nasypem pukance. Chcem sa vrátiť do obývačky k filmu ale začnú ma štípať oči a slzia mi. Potichu ale farbisto zanadávam. Si zo mňa robíte srandu! Táto filmová noc je zatial príšerná.
Odídem k sebe do izby po okuliare a potom si ich idem vymeniť namiesto kontaktných šošoviek. Utieram si uslzené oči. Niekedy nechápem prečo ich stále nosím v oboch očiach keď v tom zjazvenom nemám žiadny zrak. Asi sila zvyku. To že na to oko nevidím mi až tak nevadí ale tá zasratá páska cez oko čo ma núti nosiť riaditeľ mi set sakra vadí.
Vrátim sa späť do kuchyne. Pukance sú našťastie stále v mise na linke. By ma nasralo keby som musel robiť ďalšie. Vezmem ich a sadnem si späť na gauč. Pritiahnem si ségru k sebe a KONEČNE môžem pozerať film.